Steam'i Yükleyin
giriş
|
dil
简体中文 (Basitleştirilmiş Çince)
繁體中文 (Geleneksel Çince)
日本語 (Japonca)
한국어 (Korece)
ไทย (Tayca)
Български (Bulgarca)
Čeština (Çekçe)
Dansk (Danca)
Deutsch (Almanca)
English (İngilizce)
Español - España (İspanyolca - İspanya)
Español - Latinoamérica (İspanyolca - Latin Amerika)
Ελληνικά (Yunanca)
Français (Fransızca)
Italiano (İtalyanca)
Bahasa Indonesia (Endonezce)
Magyar (Macarca)
Nederlands (Hollandaca)
Norsk (Norveççe)
Polski (Lehçe)
Português (Portekizce - Portekiz)
Português - Brasil (Portekizce - Brezilya)
Română (Rumence)
Русский (Rusça)
Suomi (Fince)
Svenska (İsveççe)
Tiếng Việt (Vietnamca)
Українська (Ukraynaca)
Bir çeviri sorunu bildirin
VERSO Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracoval u gazdu len za stravu, nejaké kúsky odevu, tabak a kalíšok pálenky. Nemal ani vlastnú izbu, spával pri koňoch a práve kone sa mu stali najmilšie. Staral sa o ne lepšie ako o seba samého. Keď bola zima, vyzliekol si huňu, pozakrýval ich a sám potom mrzol. Rodičia mu zomreli jeden po druhom a prichodilo sa mu už aj oženiť. On by sa aj chcel, ale takého mrzkáňa hluchého nechcela žiadna dievka. Richtár s notárom ho podpichovali a dohadzovali mu kadejaké staré dievky, no on sa len zo slušnosti nad tým pousmial.
*.*.*.*.*.*.*.*.*o.*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*.*.*.*.o.*.*.*. *.*.* ★CHRISTMAS★
*.*.*.*.*.*___Π_*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*/______/\*. *.*.*
*.*.*.* | 田田 ||*.*.*.*
╲▂▂▔ ▔▔▔╲▂╱ ❅
╱╱▔▉╲ ╲╭━╮
╱▔▏ ▏╲▂▉╱╱▔▔╰━╯
▏▕ ╲ ▏╲▂▂╱
╲▕▂▂╱ ╲ ╱ ✦ℳerry ℭhristmas & ℋappy 2017 ✦
▕ ╱▔▔▔
▕ ▂▂▂ ▂ ▏
▕▕▕▕▕▕▕▕
▕▇▕▇▕▇▕▇
*.*.MH.*.*.*.*.*.*o.*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*.*.*.*.o.*.*.*. *.*.* ★CHRISTMAS★
*.*.*.*.*.*___Π_*.*.*.*.*.*
*.*.*.*.*/______/\*. *.*.*
*.*.*.* | 田田 ||*.*.*.*