JHVH alebo jhvh (staršie resp. cudzojazyčné prepisy JHWH alebo IHWH; hebr. יהוה) je vlastné meno (židovského a kresťanského) Boha tak, ako je zapísané v hebrejskej Biblii. Toto slovo sa niekedy všeobecne označuje aj ako tetragramatón alebo tetragram. Sporný je pôvodný význam slova JHVH a vzhľadom na to, že tento zápis neobsahuje samohlásky, je sporná aj správna výslovnosť slova a počet jeho slabík. V súčasnosti prevažujú čítania Jahve, Jehova alebo Jahvo, ale možností je veľa. Do slovenčiny sa v texte Biblie niekedy prekladá aj ako Hospodin, Hospod alebo Pán.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------Slovo JHVH je zložené z hlások י (jod) ה (he) ו (vav) a ה (he). Je to vlastné meno Boha izraelského národa. Jeho presný význam nie je známy. Podľa niektorých interpretácií ide o tvar 3. osoby imperfekta slovesa ha vah (הוה, stať sa, byť) v kauzatívnom kmeni, znamená teda „pôsobí, že sa stane“. V prekladoch Biblie sa však používajú aj pomenovania ako napr. "Hospodin", "Zvrchovaný Pán", "Stvoriteľ", "Otec", "Všemohúci", "Najvyšší" "Pán zástupov" a iné. Ale osobnosť a vlastnosti Boha sú obsiahnuté práve v Jeho vlastnom mene, teda »pôsobí, aby sa stalo to, čo si predsavzal«. (pozri Žalm 83,18)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
JHVH je skupina štyroch spoluhlások, medzi ktoré sa mali pri čítaní vkladať samohlásky. Samohláskové značky boli zavedené až neskôr (asi v prvej polovici prvého tisícročia po Kr.) a tak hebrejská časť Biblie tieto značky neobsahuje. Kvôli tradícii nevyslovovať Božie meno, sa výslovnosť mena časom pozabudla a dnes nie je možné s istotou tvrdiť, aká je pôvodná výslovnosť. Väčšina znalcov Biblie sa prikláňa k výslovnosti "Jahve" alebo "Jahvo"; časté je aj čítanie "Jehova".

Podľa Jewish Encyclopedia sa tetragramatón objavuje v Tanachu 6823-krát. Vo vedeckých edíciách hebrejskej Biblie (Biblia Hebraica, Biblia Hebraica Stutgartensia) sa nachádza 6828-krát. V judaizme sa v určitom období vytvorila predstava (kedy a ako sa vytvorila nie je celkom známe), že je nesprávne vyslovovať Božie meno a tetragramatón bol považovaný za nevysloviteľné Božie meno, preto ho nemožno prečítať ani vysloviť nahlas. Pri čítaní Písma a pri modlitbe sa nahrádza slovom Adonaj (hebr. אדני), ktoré sa najčastejšie prekladá ako Pán alebo Hospodin. Mimo náboženského kontextu veriaci Židia nevyslovujú ani slovo Adonaj, pretože to považujú za porušenie jedného z prikázaní Desatora - nebrať meno Božie nadarmo[1]. Tetragramatón preto čítajú a vyslovujú ako Ha-Šem (השם), čo v preklade znamená To Meno. Niektorí spájajú slovo Adonaj a Ha-Šem do zloženiny Adošem. Z rovnakého dôvodu veriaci Židia úmyselné vyslovujú a píšu slovo Elohim (hebr. אלהים), ktoré znamená Boh, ako Elokim (אלוקים).